Sorry, but nothing matched your search terms. Please try again with some different keywords.
Nothing found for
Recent Posts:
Christmas 2023 Ping-Pong Tournament
Sts. Cyril and Methodius parish, Vancouver Slovak Mission Society and Czech and Slovak Vancouver Association organizes in the Slovak Hall in New Westminster:
the Junior Ping-Pong Christmas Tournament on December 29, 2023 for girls and boys age less than 18 years and
the Senior Ping-Pong Christmas Tournament on December 30, 2023 for women and men age 18 years or more
The tournaments will start at 11am with registration and practice. The tournament matches will start at 1pm.
Registration
Registration
[1951-2023] Kňazi vo farnosti sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri
Slovenskú farnosť sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri si nemožno predstaviť bez osobností kňazov, ktorí svojou jedinečnou a neopakovateľnou činnosťou vytvorili hodnoty, ktoré sú nielen hmotného charakteru, ale sú to predovšetkým hodnoty hlboko vryté v mysliach a srdciach miestnych Slovákov.
Jezuitská misia
Na založení a spravovaní slovenskej farnosti v New Westminsteri majú veľkú zásluhu otcovia jezuiti, ktorí po likvidácii kláštorov na Slovensku v roku 1951 obrátili svoju pozornosť na misie medzi zahraničnými Slovákmi.
Azda najväčšiu zásluhu na vzniku a rozvoji farnosti mal otec Viliam Lacko, SJ, ktorý začal svoju kňazskú činnosť medzi slovenskými veriacimi v roku 1958. S jeho pomocou si 10. apríla 1960 odkúpili kostol sv. Michala v New Westminsteri, ktorý po renovácii zasvätili sv. Cyrilovi a Metodovi.
Vancouverský arcibiskup Wm. M. Duke následne o. Lacka vymenoval za duchovného slovenskej farnosti. Pod jeho vedením sa farnosť postupne renovovala a rástla pripojením slovenských rodín žijúcich v okolí.
Otec Lacko sa však nevenoval len výlučne slovenským veriacim. Za celý čas jeho pastoračného pôsobenia v New Westminsteri slúžil aj ako duchovný v nemocnici pre ľudí s duševnými poruchami. V tom čase mu prišli vypomáhať ako kapláni jezuiti o. Sprušanský, neskôr o. Dančo a po ňom aj o. Javorka. Od roku 1974 pôsobil ako farár vo Windsore, Ont.
V roku 1981 sa o. Lacko opäť vrátil do New Westminter. Zapojil do organizovania života veriacich a potrebných renovácii v kostole. Okrem iného organizoval pravidelné stretnutia s mládežou a napomohol k založeniu orchesteru “Tatra boyz”.
Ako sám popisuje v jezuitskej ročenke z roku 1992, za jeho pôsobenia vyrástli pre kňazské a rehoľné povolanie jeden kňaz – jezuita a profesor ( o. Kolarčík, SJ), rehoľnica pôsobiaca v Japonsku (Jean Michalec), kartuziánsky mních (Štefan Tobiáš) a seminarista v Nemecku.
V jeseni 1992 ho však jeho chatrné zdravie donútilo odísť o. Lacku na zaslúžený odpočinok. Svoj život dožil v Misijnom dome v Cambridge, Ontario.
V roku 1969 nastúpil do farnosti ako farár o. Ján Žabka, SJ. Počas jeho pôsobenia vo farnosti nastal veľky príliv slovenskej emigrácie. Z podnetu nových slovenských rodín sa pri kostole založila slovenská škola pod vedením pani Reginy Tobiášovej, kde sa vyučovali deti v nedeľu po sv. omši. Nová emigrácia podnietila oživenie národnokultúrnych podujatí, piknikov, bazárov a večierkov.
Počas pôsobenia o. Žabku sa vymaľoval kostol, vybudovala vstupná hala a kúpil sa nový orgán. To všetko oživilo spolucítenie a povzbudilo slovenskú komunitu pri kostole k väčším ambíciám, spolužitiu a dopomohlo k zachovaniu slovenského jazyka aj medzi dorastom. V roku 1976 predstavení rehole preložili o. Žabku do farnosti sv. Cyrila a Metoda v Toronte, kde aj zomrel 10. októbra 1991.
V rokoch 1976 – 81 pôsobil v tunajšej farnosti o. Jozef Švec, SJ, ktorý dlhé roky pôsobil ako misionár v Afrike. Svoje skúsenosti a pamäte z misionárskej práce potom dvojjazyčne publikoval v Kanade pod názvom “Africa, My Love” alebo “Zápisky z Afriky”. Po odchode z New Westminsteru pôsobil vo Windsore. V roku 1990 odišiel navštíviť rodné Slovensko a svoju rodinu a pri návrate späť do Kanady zomrel 8. augusta 1990.
Po odchode o. Lacku, od roku 1992 pôsobil vo farnosti o. Ján Kadlec, SJ. V pamätiach veriacich je zapísaný ako horlivý a pracovitý kňaz, ktorý nielen organizoval, ale aj priamou činnosťou sa podieľal na zveľaďovaní farnosti.
Počas jeho pôsobenia sa obnovila strecha haly, kuchyňa a tiež aj sociálne zariadenia v hale. Do vybavenia fary pribudol počítač a následne sa začali vydávať novinky s farskými informáciami, tzv. buletíny. V máji v roku 1999, keď bola činnosť slovenskej jezuitskej misie v zahraničí ukončená generálnym predstaveným jezuitskej rehole v Ríme, o. Kadlec odchádza do Cambridge pôsobiť ako správca Misijného domu. Po návrate na Slovenski pôsobil v jezuitskom centre v Piešťanoch, kde aj zomrel.
Kňazi banskobystrickej diecézy
Zánikom slovenskej jezuitskej misie v zahraničí hrozil aj zánik slovenskej farnosti v New Westminsteri. Preto veriaci zorganizovali prosebnú petíciu s prosbou o stáleho kňaza a poslali ju všetkým slovenským biskupom. Túto žiadosť podporil aj vancouverský arcibiskup Adam Exner. Na petíciu pozitívne zareagoval diecézny biskup banskobystrickej diecézy, Rudolf Baláž, keď v letných mesiacoch, v roku 1999 poslal do New Westminsteru kňaza o. Romana Seka.
Farníci si mladého kňaza veľmi rýchlo obľúbili pre jeho priateľský a bezprostredný prístup. Priniesol nového ducha, mladícky elán, zapojil do činnosti a pomoci pri kostole poslednú vlnu slovenských rodín a mladé vzdelané dievčatá, pracujúce ako “nannies” v kanadských rodinách.
V tom čase zavítali do farnosti aj otcovia redemptoristi zPodolínca, ktorí viedli misie v slovenských farnostiach v USA.
V septembri 1999 sa novým duchovným vo farnosti stal o. Jozef Meňuš, ktorý bol slovenským veriacim prisľúbený na tri roky. Ako mladý kňaz priniesol nové myšlienky a iniciatívu. Dopomohol k založeniu troch tried slovenskej školy, ktoré viedli dievčatá “nannies” – učiteľky. Na podchytenie mladých, založil týždenné stretnutia náboženských rozhovorov. So skupinkou mladých tak organizoval rôzne spoločné podujatia, ako boli púte do Mission a pod.
Jeho zásluhou bola založená hospodárska rada, úspešne sa splnil Project Advance a v roku 2000 sa začali dôkladne renovácie fary a kostola. Vybudoval sa nový mramorový oltár, kazateľnica, bočné podstavce a mramorová dlážka okolo oltára. Na fare sa vybudovalo horné poschodie a ohradil dvor. To všetko sa mohlo udiať aj vďaka mnohým dobrovoľníkom, ktorí vo svojom voľnom čase, na úkor oddychu a pomoci vo svojich vlastných rodinách, prichádzali, aby pomohli skrášliť farské prostredie.
Počas pôsobenia o. Jozefa do farnosti dvakrát zavítal vancouverský arcibiskup Adam Exner. Najskôr pri príležitosti 40. výročia založenia farnosti a neskôr pri posviacke nového oltára. Okrem neho prišiel aj na návštevu v lete 2001 pomocný banskobystrický biskup Tomáš Galis, spolu s o. Romanom Sekom. Po trojročnom pôsobení v máji 2002, sa o. Jozef rozlúčil so svojimi veriacimi. Zanechal za sebou veľa dobre vykonanej práce, ku ktorej prispel aj svojimi vlastnými rukami.
V aprili 2002 prišiel do farnosti o. Juraj Kopanický, ktorý si veriacich získal svojim typickým kňazským, jemným, tichým ale náročným prístupom. Jeho prvoradým cieľom je duchovný rast jemu zverených veriacich, čo dosvedčuje aj účasť na školení v Inštitúte pre svetovú evanjelizáciu (The Institute For World Evangelization – ICPE Mission) v mesiacoch september 2007 – február 2008.
Počas jeho neprítomnosti, arcibiskup vancouverskej diecézy R. Roussin, poveril vedením farnosti dominikána fr. Gabriela de Chadarevian, OP, ktorý zaujal svojou ráznosťou, veľkým duchom a entuziazmom. Počas jeho pôsobenia sa veriaci mohli zúčastniť biblických stretnutí, ktoré síce boli v anglickom jazyku, ale napomohli duchovnému rastu a vedomostiam v oblasti biblických vied.
Vďaka spoločnej podpore veriacich i niektorých jednotlivcov, mohli do farnosti zavítať kňazi zo Slovenska, ktorí sa venujú práci s mládežou. Túto potom mali možnosť odprezentovať a získať od veriacich aj finančnú pomoc.
V mesiaci september pobudol vo farnosti o. Andrej Darmo, správca Diecezného centra mladých v Španej Doline. V mysliach ľudí je hlboko zapísaný jeho citlivý individuálny prístup a homílie približujúce lásku Boha s príkladmi zo skutočne žitej viery.
V októbri zavítal do New Westminsteru už po tretí krát o. Pavol Hudák, duchovný správca Domu Anky Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom, známy svojimi prednáškami a knihami v oblasti čistoty v predmanželských vzťahoch. Veriacich v New Westminsteri oslovil svojou sériou nedeľňajších homílií o kresťanských čnostiach a tak im načrtol náročnú, no zato príťažlivú cestu kresťanstva.
S o. Hudákom sa vymenil o. Vladimír Dzurenda, bývalý misionár v Kazachstane, v súčasnosti farár vo Važci a duchovný Diecézneho centra voľného času. Otec Dzurenda zaujal svojou tichosťou a duchovnou hĺbkou. V rámci bezprostrednej prípravy na Vianoce sa veriaci mohli zúčastniť duchovnej obnovy, ktorá trvala dva dni a boli v nej zahrnuté prednášky, adorácia a spoločná modlitba pred Eucharistiou.
Dva týždne pred Vianocami sa s o. Dzurendom vystriedal o. Martin Harčár, kaplán Univerzitného pastoračného centra v Košiciach. Do pamäti mnohých sa zapísal ako charizmatický kazateľ s neopakovateľnou schopnosťou osloviť počúvajúceho. V januári 2008 sa z jeho iniciatívy začal seminár “Nanovo s Bohom”, ktorý o. Juraj, po svojom návrate z evanjelizačnej školy aj dokončil.
Článok v tomto znení pripravila Mária Vrabčeková a bol spracovaný podľa zápiskov p. Marty Stykovej, krátkych biografií otcov jezuitov, z publikácie vydanej p. Bertou Palkovou a p. Jozefom Starostom pri príležitosti 35. výročia vzniku farnosti v New Westminsteri a z výstrižkov z jezuitských ročeniek.
V auguste 2017 o. Juraja Kopanického vystriedal o. Rastislav Kršiak, SVD. O tejto udalosti píšeme podrobne v článku “Výmena stráží v New Westminsteri“.
—pokračovanie bude tu čo nevidieť …
Čriepky z histórie Slovákov v BC a Slovenskej farnosti sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri
[1889-1960] Slovenské začiatky v Britskej Kolumbii
Settlement of Slovaks in Canada had its own specific development. While groups of Slovak emigrants were coming directly from Europe into the United States of America and their migration advanced from the east through to the interior, in the case of Canada it was the opposite, from the west to the east. Numerous Slovak groups, coming from the adjacent United States of America, started to settle in the vast province of British Columbia, which was known for its enormous mineral wealth. Thus at the beginning the mining settlements prevailed (1). … Read more …
[1951-2023] Kňazi vo farnosti sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri
Slovenskú farnosť sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri si nemožno predstaviť bez osobností kňazov, ktorí svojou jedinečnou a neopakovateľnou činnosťou vytvorili hodnoty, ktoré sú nielen hmotného charakteru, ale sú to predovšetkým hodnoty hlboko vryté v mysliach a srdciach miestnych Slovákov. … Read more …
[1889-1960] Slovenské začiatky v Britskej Kolumbii
Settlement of Slovaks in Canada had its own specific development. While groups of Slovak emigrants were coming directly from Europe into the United States of America and their migration advanced from the east through to the interior, in the case of Canada it was the opposite, from the west to the east. Numerous Slovak groups, coming from the adjacent United States of America, started to settle in the vast province of British Columbia, which was known for its enormous mineral wealth. Thus at the beginning the mining settlements prevailed (1).
Osídľovanie Kanady Slovákmi malo svoj špecifický vývoj. Kým do Spojených štátov amerických prichádzali skupiny slovenských vysťahovalcov priamo z Európy a ich migrácia postupovala z východu -smerom do vnútrozemia, v prípade Kanady to bolo opačne; zo západu na východ. Početné skupiny Slovákov, ktoré prichádzali zo susedných Spojených štátov amerických, začali osídľovať rozľahlú provinciu Britská Kolumbia, ktorá je známa svojím veľkým nerastným bohatstvom. Na začiatku teda prevažovalo osídľovanie baníckych oblastí. (1)
The oldest Slovak community settled in the mining town of Ladysmith on Vancouver Island in the year 1889 (2). Years later, around 1898, when in the town of Fernie, not far from the Alberta boarder, coal mines opened (3), about one hundred Slovak miners from Pennsylvania arrived and settled there. Later more Slovaks settled in the now non-existing mining towns of Michel and Natal. In the forties and sixties of the 20th century following the closure of mines these settlements began declining, therefore the Slovaks chose to look for new livelihood opportunities (4).
Najstaršia slovenská komunita sa usadila v baníckom mestečku Ladysmith na ostrove Vancouver v roku 1889 (2). V neskoršom období, okolo roku 1898, kedy bola v meste Fernie, neďaleko hraníc Alberty otvorená ťažba uhlia (3), usadilo sa tu približne sto slovenských baníkov z Pennsylvánie. Neskôr sa ďalší Slováci usadili v dnes už nejestvujúcich baníckych osadách Michel a Natal. V štyridsiatych až šesťdesiatych rokoch 20. storočia v dôsledku zatvorenia tamojších baní, začali tieto osady postupne upadať, a preto sa Slováci vybrali hľadať nové možnosti obživy. (4)
Not everyone that hears the term “Canadian Lumberjack” realizes what it really means. On this photograph from 1939 on the left is Jozef Otrošina, one of the founding members of the parish. The lumberjack on the right is unidentified.
Nie každý, kto počuje pomenovanie “Kanadský Drevorubač”, si aj uvedomí, čo takéto pomenovanie naozaj znamenalo. Na fotografii z r. 1939 je vľavo Jozef Otrošina, jeden zo zakladajúcich členov farnosti. Drevorubača vpravo sa nám doposiaľ nepodarilo identifikovať.
From the beginning of the 20th century the Slovaks began settling also in other places in British Columbia. They worked primarily in logging, at mills, in construction, the steel industry and a great number in agriculture as farmers. Their settlements were based mostly on the west coast of the Pacific Ocean and then along the Fraser River Valley: Vancouver, New Westminster, Burnaby, Port Moody, Surrey, Richmond, Queensborough, Cloverdale, Langley, Pitt Meadows, Haney, Chilliwack, Whonnok and Agassiz.
Od začiatku 20. storočia sa Slováci začali usadzovať aj na iných miestach Britskej Kolumbie. Pracovali predovšetkým pri ťažbe dreva, na pílach, stavbách, v železiarskom priemysle a veľká časť z nich pracovala v poľnohospodárstve ako farmári. Svoje osady zakladali poväčšine na pobreží Tichého oceánu a odtiaľ údolím pozdĺž rieky Frazer: Vancouver, New Westminster, Burnaby, Port Moody, Surrey, Richmond, Queensboro, Cloverdale, Langley, Pitt Meadows, Haney, Chiliwack, Whonnok, Agassiz.
Numerous Slovak groups also began appearing in the eastern areas of British Columbia, like Osoyoos, Kelowna, Rutland, Grand Forks, Trail and Nakusp. According to the 1951 British Columbia Census 2,606 people reported their nationality as Slovak. Most of them lived in the cities of Vancouver, New Westminster and Victoria. The city of New Westminster, in the second half of the 20th century, became the most important center of community and national cultural life of Slovaks in British Columbia (5).
Početné skupiny Slovákov sa začali sa začali objavovať aj vo východných oblastiach Britskej Kolumbie, ako je Osoyoos, Kelowna, Rutland, Grand Forks, Trail a Nakusp. Pri sčítaní obyvateľstva v provincii Britská Kolumbia, v roku 1951 sa k slovenskej národnosti hlásilo 2 606 obyvateľov. Najviac Slovákov žilo v mestách Vancouver, New Westminster a Victoria. Mesto New Westminster sa v druhej polovici 20. storočia stalo najvýznamnejším centrom spolkového a národnokultúrneho života Slovákov v Britskej Kolumbii. (5)
The only person, who is known on this picture, is Mr. Lunter, the last row, the 1st from the right. Do you know anybody else? Let us know using “Kontakt“.
Community Life
In the initial stages of the colonization of British Columbia, in the years 1891 – 1903, associations were created in mining locations as branches of the U.S. National Slovak Society, which had its headquarters in Pennsylvania (6).
Spolkový život
V počiatočných fázach osídľovania Britskej Kolumbie, v rokoch 1891 – 1903, vznikali spolky v baníckych lokalitách ako odbočky amerického Národného slovenského spolku, ktorý mal sídlo v Pennsylvánii (6).
In 1935 a group of Slovaks in New Westminster established the Independent Slovak Support Association – NSPS. About three years later the members of this association built the Slovak Tatra Hall in Queensborough a suburb of the city of New Westminster, where they performed theater plays and held dances as well as other functions. This hall was sold in 1966 (7).
V roku 1935 si skupinka Slovákov v New Westminsteri založila Nezávislý slovenský podporný spolok – NSPS. O tri roky neskôr si členovia tohoto spolku postavili Slovak Tatra Hall na ostrove Queensboro, ktorý je súčasťou mesta New Westminster, kde hrávali divadlá a usporadúvali zábavy. V roku 1966 túto halu predali (7).
On the photograph from the late 40’s are Slovaks that belong to the Canadian Slovak League. Their meetings were held on a farm in New Westminster that belonged to the Vitkaj family. The photo falls in the time when the Canadian Slovak League was first organized in Vancouver and most likely one of the very first meetings. Standing from the left: Paul Nociar, Milan Vitkaj, Emil Nociar, John Segec, and Jozef Vitkaj Jr. Sitting from the left: John Kapralik, John Kikta, Paul Segec, Jozef Vitkaj Sr., and Michael Petrencik, Driver of the truck is Anna Vitkaj.
Na fotografii z konca 40-tych rokov sú Slováci, ktorí patrili do Kanadskej Slovenskej Ligy. Stretli sa na farme v New Westminsteri, ktorá patrila rodine Vitkay. Fotofrafia zapadá do obdobia, kedy vznikala Kanadská Slovenská Liga vo Vancouveri a je dosť možné, že fotografia je z jedného zo zakladajúcich stretnutí. Stojaci zľava: Nočiar Pavol, Vitkaj Milan, Nočiar Emil, Segeč Ján, Vitkaj Jozef jr. Sediaci zľava: Kaprálik Ján, Kikta Ján, Segeč Pavol, Vitkaj Jozef sr., Petrenčík Michal. Za volantom je Vitkaj Anna.
The next organization, Canadian Slovak League – KSL, was created on July 15, 1944, as Chapter 47 KSL based in Vancouver (8). Much of the credit for the opening of this chapter goes to John Kapralik, who also participated in the formation of chapters in the cities of Haney and Cloverdale. In 1951 he was established the III District Council KSL, based in New Westminster, due to the more efficient organization of KSL in British Columbia (9). The main focus of this society on the Pacific Coast in cooperation with the Independent Slovak Support Association, was to organize Slovak Days, dances, picnics, amateur theater plays and many other activities (10).
Ďalšia organizácia, Kanadská slovenská liga – KSL, bola v Britskej Kolumbii založená 15. júla 1944, ako 47. zbor KSL, v tom čase so sídlom vo Vancouveri (8). Veľkú zásluhu na tom mal Ján Kaprálik, ktorý sa podieľal aj na vzniku ďalších zborov v mestách Hanney a Cloverdale. V roku 1951 bol založený III. okresný zbor KSL, so sídlom v New Westminsteri, z dôvodu efektívnejšieho organizovania zborov KSL v Britskej Kolumbii (9). Činnosť tohoto spolku spočívala v organizovaní slovenských dní na Pacifiku v spolupráci s Nezávislým slovenským podporným spolkom, usporadúvaní zábav, piknikov, divadelnom ochotníctve a mnohých iných činnostiach (10).
In 1952 another Slovak association, the First Catholic Slovak Union ( I.KSJ), was formed in the city of New Westminster. Members organized various parties, celebrations, picnics, Slovak Days, Christmas parties, theatre plays and the like. Among other things, they supported Catholic institutions andr individuals. On the initiative of members of this association in 1960 the Slovak parish of Sts. Cyril and Methodius in New Westminster was founded (11).
V roku 1952 bol založený ďalší spolok s názvom I. Katolícka slovenská jednota – I. KSJ, so sídlom v New Westminsteri. Členovia I. KSJ usporadúvali rôzne večierky, oslavy, pikniky, slovenské dni, mikulášske večierky, hrávali divadlá a pod. Okrem iného podporovali katolícke inštitúcie alebo jednotlivcov. Na základe iniciatívy členov tohoto spolku vznikla v roku 1960 slovenská farnosť sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri (11).
Information for this article was gathered by Maria Vrabcekova from the sources mentioned bellow. Translation from Slovak language by Bertha Palko.
Informácie z uvedených zdrojov spracovala Mária Vrabčeková. Do angličtiny preložila p. Bertha Palko.
Článok je prevzatý z portálu Slovo z Britskej Kolumbie https://slovozbritskejkolumbie.ca/slovenske-zaciatky-v-britskej-kolumbii
Zdroje:
(1) An unspecified source that was found at the parish in New Westminster. Probably: BOTIK, Jan: Slovaks on the West Coast of the USA and Canada. Author of the source: E. JAKESOVA: The emigration of Slovaks to Canada. Bratislava 1981, p. 39
(2) Ibid. The first Slovak in British Columbia was allegedly Karol Hvorecky, who was a member of the review team involved in the alignment for the transcontinental railway in 1874.
(3) KOREM, A: The footsteps of the first Slovaks in British Columbia, In: Canadian Slovak. Issue No. 46 / 14 November, 1970.
(4) BOTIK, Jan: Slovaks on the West Coast of the USA and Canada.
(5) Ibid. Author of the source: KIRCHBAUM, J.M.: Slovaks in Canada, Toronto 1967, p. 146.
(6) Ibid. KOREM, A.: The footsteps of the first Slovaks in British Columbia. In: Canadian Slovak. Issue No. 46 / 14 November 1970
(7) KOREM, A: Independent Support Association. In: Canadian Slovak. Issue No. 46 / 14 November 1970.
(8) In 1954 the registered office of this chapter was transferred to New Westminster. The chapter based in Vancouver then became Chapter 66 KSL. KAPRALIK, J.: How we began organizing KSL in B.C. In: Canadian Slovak. Issue No. 46 / 14 November 1970
(9) Ibid
(10) RADZO, S. Sr.: Chapter 47 KSL in New Westminster. In: Canadian Slovak. Issue No. 46 / 14 November 1970.
(11) LACKO, V.: About the First Catholic Slovak Union I.KSJ in New Westminster. In: Canadian Slovak. Issue No. 46 / 14 November 1970.