“Výmena stráží” v New Westminsteri

Pred 15 rokmi, v máji 2002, prišiel do farnosti sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri v Britskej Kolumbii nový slovenský kňaz, Juraj Kopanický. Nahradil odchádzajúceho slovenského kňaza Jozefa Menuša. Spoločne slúžili rozlúčkovú a uvítaciu sv. omšu.

 

Po skončení sv. omše, na výzvu odchádzajúceho kňaza, členovia farnosti sv. Cyrila a Metoda symbolicky, aj fyzicky, „objali“ svoj kostol.

 

O chvíľku neskôr, vo farskej hale „Pod Oravským zámkom“, farníci vyjadrili „sladkým spôsobom“ svojeĎakujeme Vám Otec Jozef a Vitame Vás Otec Juraj.

 

To bolo pred 15 rokmi.

13.augusta 2017 sa história, v čomsi, zopakovala. Prišlo k ďalšej „výmene stráží“. Odchádzajúceho Otca Juraja Kopanického nahradil prichádzajúci Otec Rastislav Kršák SVD. Opäť slúžili spolu rozlúčkovú a uvítaciu sv. omšu.

 

Po skončení sv. omše, na výzvu odchádzajúceho kňaza, členovia farnosti sv. Cyrila a Metoda opäť symbolicky, aj fyzicky, „objali“ svoj kostol.

 

O chvíľku neskôr, vo farskej hale „Pod Oravským zámkom“, farníci opäť vyjadrili „sladkým spôsobom“ svoje Ďakujeme o. Juraj a Vitaj o. Rastislav.

Mal som možnosť odfotografovať obe „objatia“ kostola, ktoré delí 15-ročný časový interval a zamyslieť sa nad tým, čo je to 15 rokov v živote farnosti, v živote jednotlivca. Koľkí z tých, ktorí „objímali“ kostol pred 15 rokmi nás už predišli do večnosti. Koľkí z nás sme mali možnosť byť v „reťazi“ okolo kostola vtedy aj teraz. Čo všetko sa v našich životoch zmenilo. Čo všetko sme prežili v slovenskom kostolíku sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri. A koľké ohnivká terajšej reťaze pred 15 rokmi boli niekde inde, doma na Slovensku, vo svete alebo ešte len v Božích plánoch … Slovenská lipa prerástla výškou vežu kostola a korene kanadskej borovice sa rozrástli do hĺbky aj do šírky …

Otec Juraj Kopanický

Otec Juraj dosiahol počas jedného pôsobenia rekordných 15 rokov služby v našej farnosti. Všetci ostatní kňazi slúžili od 3 do 11 rokov počas jedného pôsobenia. O.Jozef Menuš bol u nás 3 roky, jezuita Jozef Švec tu bol 5 rokov, jezuita Ján Kadlec 7 rokov, jezuita Ján Žabka 8 rokov, jezuita Otec Viliam Lacko, zakladateľ farnosti pôsobil medzi nami 2x, 9 rokov v 60-tych rokoch a 11 rokov v 80 a 90-tych rokoch. Kvalita služby sa však nemeria iba počtom odslúžených rokov.

 

Mohli by sme hovoriť o počte vyslúžených sviatostí počas 15 rokov, o počte krstov, pohrebov, sv.omší, sv.prijímaní, sviatostí manželstva, koľko hodín strávil o.Juraj v spovedelnici, koľko návštev chorých, starých, opustených, núdznych absolvoval, koľko kázní povedal deťom, mladým, dospelým a starým farníkom. … Sú to však opäť suché štatistické čísla a iba tými sa nedá vyjadriť hodnota služby otca Juraja členom nášho farského spoločenstva.

 

Treba spomenúť, že dvere fary boli vždy otvorené a oltár kostola vždy pripravený pre spolubratov-kňazov z dekanátu, návštevníkov z Kanady, z USA, zo Slovenska, z Česka. Len pre zaujímavosť, viete koľko kňazov a biskupov navštívilo našu farnosť za posledných 15 rokov? Viac ako 40. Boli medzi nimi biskupi, Michael Muller, Tomáš Gális, Václav Malý, Jozef Haľko… Ale to sú zase len čísla.

 

Otec Juraj bol nielen naším duchovným otcom a spovedníkom. Do jeho duchovného vedenia sa odovzdali aj viacerí jeho spolukňazi z dekanátu, a tiež aj chorvátske sestričky. Otec Juraj bol ochotným pomocníkom pri predvianočných a veľkonočných spovediach vo všetkých okolitých farnostiach a ľudia ho mali radi.

 

Podstatnú časť svojho pastoračného času venoval Otec Juraj zaopatrovaniu chorých a zomierajúcich ako nemocničný kaplán v Royal Columbian Hospital. Túto službu vykonával s rovnakou vážnosťou a zodpovednosťou ako duchovné vedenie členov našej farnosti. Svoju vďačnosť mu vyjadrili rodiny mnohých pacientov z rôznych kresťanských denominácií, dokonca aj pacientov nekresťanov.

Nemôžeme zabudnúť ani na duchovné semináre, ktoré naša farnosť, pod vedením Otca Juraja zorganizovala pre celú Vancouverskú arcidiecézu. Medzi najúspešnejšie patrili semináre o vnútornom uzdravení, ktoré na pozvanie otca Juraja viedol Otec Elias Vella z Malty spolu s Dianou Mascarenhas z Indie.

 

Poďakovať sa treba aj za to, že Otec Juraj slúžil nielen členom farnosti sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri, ale ako správca slovenskej farnosti na ďalekom západe Kanady, na pobreží Pacifického oceánu, kde sa naša farnosť stala aj akýmsi centrom spoločenského života Slovákov žijúcich v okolí Veľkého Vancouveru, Otec Juraj slúžil aj ako neoficiálny slovenský konzul-ambasádor. Svedčia o tom početné požiadavky a prosby, ktoré Otec Juraj dostal od Slovákov žijúcich v Britskej Kolumbii, ktorí nepatrili do farského spoločenstva. Rovnako slovenský veľvyslanec z Ottawy a jeho konzuli si pri svojich návštevách západu Kanady vždy z farskej haly spravili vysunuté pracovisko veľvyslanectva.

     

 

Spolu s úlohou neoficiálneho ambasádora treba Otcovi Jurajovi poďakovať za podporu slovenského spoločenského a kultúrneho života vo Vancouveri a v okolí. Jeho pomoc a podporu určite pocítili a sú mu za ňu vďační členovia folklórneho súboru Slávik, speváckeho zboru Great Moravia, redakcia časopisu Slovo z Britskej Kolumbie, a iní organizátori spoločenských podujatí, predvianočných večerí, posedení, detských vystúpení a spoločenských zábav.

 

Keď k tomu všetkému pripočítame lásku s akou Otec Juraj  prislupoval k deťom, k mladým, dospelým aj starým, jeho rozhovory s neveriacimi, návštevy vo väznici, osobné priateľstvá, starostlivosť o samotný kostol, faru a farskú halu, rovnako ako starostlivosť o jeho vlastný duchovný rast v ICPE, potom môžem pokojne vyhlásiť, že 15 rokov pôsobenia O.Juraja vo farnosti sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri bolo 15 plodných rokov.

 

Prvýkrát, takmer pred 20 rokmi, som počul od Otca Romana Seku takéto prirovnanie: práca kňazov vo farnosti sa podobá rozličným prácam na duchovnom poli. Jeden klčuje les a húšťavu, druhý orie, tretí seje, štvrtý trhá burinu , ďalší polieva, okopáva, zberá úrodu, oddeluje kukol od pšenice a iný zase rozdeľuje plody úrody.

Vy, Otec Juraj, ste vyorali v našich srdciach hlbokú brázdu, zasiali ste dobré semeno viery, vytrvalo ste v spovednici vytrhávali nepotrebnú duchovnú burinu a kukol, polievali a okopávali ste nás v kázňach, zberali ste úrodu a ďalej rozdávali duchovné plody. Za to Vám patrí naša úprimná vďaka.

 

Otec Juraj nám dal za uplynulých 15 rokov duchovne vyrásť a sám rástol spolu s nami. Z 5-ročného kňaza-chlapčeka vyrástol na 20-ročného kňaza-junáka, ktorému náš Pán určite pripravil ďalšie “polia neorané”.

Ďakujeme dobrému Bohu za roky, ktoré Otec Juraj strávil medzi nami. Ďakujeme za všetko, ako nás duchovne pozdvihol, ďakujeme za jeho priateľstvo, a ďakujeme tiež za všetky plány, ktoré má s ním náš dobrý nebeský Otec. Porúčame ho do jeho ochranných rúk a do žriedla jeho nesmiernej lásky, pod ochranu Božského srdca Ježišovho a nepošvrneného srdca P. Márie.

 

Otec Rastislav Kršák SVD

 

Vítame medzi nami nášho nového správcu farnosti, Otca Rastislava Kršáka, SVD.

SVD za menom upresňuje, že Otec Rastislav nie je diecézny kňaz, ale že patrí do „Societas Verbi Divini”, t.j. po slovensky, do Spoločnosti Božieho Slova, alebo ľudovo povedané, že patrí k verbistom.

Otec Rastislav pochádza od Topolčian. Časť kňažských štúdií absolvoval na Slovensku. Po zložení prvých sľubov v Spoločnosti Božieho Slova odišiel do Írska študovať angličtinu. Neskôr, po 2 a pol ročnom misijnom pobyte v Papue v Novej Guinei, sa opäť vrátil do Írska dokončiť teologické štúdia. Po zložení doživotných sľubov na Slovensku a po vysvätení za diakona, slúžil v Snine na východnom Slovensku.

Za kňaza bol vysvätený r.1999 a od r.2002 bol počas 7 rokov na misiách, teraz už ako kňaz, opäť v Papue v Novej Guinei. Od r.2009, počas ďalších 7 a pol roka, slúžil v Českej Republike na pomedzí Moravy a Slovenska, naposledy ako správca farnosti vo Velkých Karloviciach.

Tam ho zastihlo aj poverenie od jeho rehoľného predstaveného odísť k nám, do slovenskej farnosti sv. Cyrila a Metoda, do New Westminsteru. Verbisti hlásajú Božie slovo v jazyku ľudu, ktorému slúžia. Tak aj otec Rastislav. Počas posledných 7 rokov hlásal Božie Slovo na Morave v českom jazyku. Takže ak sa mu do slovenskej kázne vľúdia prvky češtiny, vieme prečo.

Otec Rastislav, ako som mohol usúdiť z niekoľkých stretnutí a rozhovorov, je v prvom rade človek duchovne založený, pripravený pri každej príležitosti hlásať Božie Slovo, Verbum Divini.

 

Je však aj fyzicky akčný. Hneď od začiatku sa zaujímal o aktivity vo farnosti, o stav budov, fary, kostola, haly, o pukliny na stenách kostola, o webovú stránku, o farskú tlačiareň. Prajeme mu, aby mu tento záujem o duchovné a fyzické potreby nášho farského spoločenstva vydržal počas celého jeho pôsobenia ako správca farnosti sv. Cyrila a Metoda.

Otec Rastislav, podľa jeho vlastného vyjadrenia, asi vraj prekoná rekord najkratšieho pôsobenia v našej farnosti, ktorý doposiaľ drží otec Jozef Menuš, ktorý tu bol iba necelé 3 roky. Otec Rastislav má momentálne oficiálne poverenie byť naším kňazom iba na jeden rok. Osobne však verím, že sa nám spoločnými silami podarí presvedčiť jeho predstavených, aby mu pobyt u nás predĺžili.

 

Otec Rastislav, vitajte vo farnosti sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri. Prajeme Vám veľa zdravia, síl, Božieho požehnania, entuziazmu a silných nervov, aby ste nás posunuli ešte vyššie v našej túžbe a schopnosti milovať Boha z celého srdca, z celej mysle a z celej sily a milovať svojho blížneho (svojho spolufarníka), ako seba samého.

 

 

Slovo na záver: Členovia slovenskej farnosti sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri ďakujú aj touto cestou biskupom na Slovensku, hlavne Mons. Jozefovi Haľkovi a Otcovi provinciálovi Pavlovi Krutákovi SVD, že vypočuli naše prosby, aby naša (možno jediná) slovenská farnosť na pobreží Pacifiku nezostala bez slovenského kňaza. Pán Boh zaplať!

Text a fotografie bez označenia pripravil Jožo Starosta