Hodina za hodinou

Z knihy: Matthew Kelly – RESISTING HAPPINESS

Preklad: Varga

Hodina práce môže byť tá najobyčajnejšia vec na svete. V každom meste, mestečku a dedine na svete, milióny ľudí práve teraz pracujú. Je to tá najobyčajnejšia vec, a Boh miluje obyčajné veci.

Každý deň, bežný ľudia vstávajú každé ráno a idú do práce. Rozmýšľal si niekedy prečo? Samozrejme, najjednoduchšia odpoveď je, že musia zarábať na živobytie, na zaplatenie účtov a pre rodinné potreby. To je dobré a chvályhodné, ale je to naozaj všetko? Áno, sú aj taký ľudia, ktorí milujú čo robia – profesionálny golfisti, vedci, rokové hviezdy. Ale čo taký priemerný človek? Je nejaký vyšší zmysel jeho alebo jej práce?

Na to, aby sme mohli preskúmať zmysel práce, musíme sa najprv spýtať samých seba na dôvod práce. Čo je prvoradý dôvod práce? Zarábať peniaze? Nie. Zarábať peniaze je len druhotný výsledok práce. Prvoradý zmysel práce je pomôcť nám stať sa svojou – najlepšou – verziou. Keď pracuješ naplno, precízne a robíš dobrú prácu, rozvíjaš v sebe množstvo cností, vrátane trpezlivosti, pracovitosti, vytrvalosti a integrity. Vždy, keď rozvíjaš cnosti, stávaš sa svojou – najlepšou – verziou.

Porozmýšľaj nad týmto príkladom:

Predstav si, že Ty, Jožko a ja sme susedia a na konci ulice je škola. Ty bývaš na jednej strane od môjho domu a Jožko na druhej. Vo štvrtok večer zaklopem na Jožkove dvere a poviem mu:

„Túto sobotu potrebujú pomoc so sadením stromčekov okolo školy. Môžeš prísť?“

„Koľko mi zaplatia?“ povie Jožko.

„Tisíc dolárov na hodinu!“ odpoviem mu.

„Super. Môžem prísť na pár hodín v sobotu, ale nie veľmi skoro; chcem si pospať.“ povie Jožko.

V sobotu dopoludnia okolo jedenástej, Jožko príde ku škole, porozpráva sa chvíľu s každým, a potom niečo málo spraví. Ale jeho práca je neporiadna. Nepracuje usilovne, nedáva pozor a nerobí ani dobrú prácu. Po pár hodinách Jožko povie, že už musí ísť a chce mať zaplatené. Dostane dvetisíc dolárov za dve hodiny práce, ale domov neodchádza spokojný.

Nasledujúci štvrtok večer zaklopem na tvoje dvere. Ty otvoríš a ja poviem:

„Túto sobotu potrebujú pomoc dokončiť sadenie tých stromčekov okolo školy. Môžeš prísť?“

„Samozrejme, rád pomôžem“ povieš, „začnime skoro ráno, aby sme mali hotové, kým nebude tak horúco.“

V sobotu ráno, keď prichádzam, ty si už tam. Od rána tvrdo pracuješ, dávaš pozor na všetky maličkosti a odvádzaš skvelú prácu. Stromčeky vyzerajú super. Je to naozajstné vylepšenie. Zástupcovia školy sú spokojní a vďační. Keď je už čas ísť domov, potľapkám ťa po ramene a poďakujem sa ti. Odchádzaš domov spokojnejší než Jožko, napriek tomu, že si nedostal ani jediný dolár.

HLAVNÝ DÔVOD PRÁCE NIE JE ZARÁBAŤ PENIAZE. ZARÁBAŤ PENIAZE JE LEN DRUHOTNÝ VÝSLEDOK. NECHÁP MA ZLE – ZARÁBANIE PEŇAZÍ JE DOBRÉ A POTREBNÉ; ALE NIE JE TO HLAVNÝ ZMYSEL PRÁCE. HLAVNÝ ZMYSEL PRÁCE JE POMÔCŤ NÁM STAŤ SA TAKÝMI ĽUDMI, AKÝCH NÁS BOH STVORIL.

 Tvrdá práca je pre nás dobrá. Je jednou z častí Božieho plánu pre ľudstvo. Ešte predtým ako Adam a Eva zjedli „jablko“ a boli vyhnaní z rajskej záhrady, Boh dal Adamovi prácu. V Genezis 2,15 čítame: „I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil.“ Práca nie je trest, je časťou cieľavedomého Božieho plánu.

Jedného dňa som sa sťažoval priateľovi, že sa musím učiť na skúšku a on ma naučil niečo, čo zmenilo môj život. Ukázal mi ako zmeniť hodinu práce alebo učenia na hodinu modlitby. Toto je možno najsilnejšia spirituálna lekcia, ktorú som sa kedy naučil, pretože je to také každodenné, neustále a praktické. Toto je čo mi povedal:

„Svätý Pavol v prvom liste Solúnčanom píše: „Bez prestania sa modlite“ (1 Sol 5,17). Čo si myslíš, že tým chce povedať? Nemôžeme všetci ísť do kostola a modliť sa celý deň. A aj keby sme mohli, nedokážeme sa  modliť celý deň a celú noc – potrebujeme spať. Ale sv. Pavol hovorí: „Bez prestania sa modlite“ Bagrista sa musí sústrediť, keď pracuje s bagrom. Nemôže sa modliť a len tak baj-očkom dávať pozor čo robí. Tak k čomu nás sv. Pavol pozýva?“

AKO KRESŤANIA SME POVOLANÝ PRETVORIŤ KAŽDODENNÚ AKTIVITU V NAŠOM ŽIVOTE NA MODLITBU. TOTO JE SPÔSOB AKO SA STANEME SVOJOU – NAJLEPŠOU – VERZIOU A  AKO SVÄTO ŽIŤ.

Môj priateľ mi povedal: „Keď sa učíš, zober si ceruzku a napíš niekoho iniciály na vrchol každej strany, ktorú čítaš vo svojej knihe, alebo na vrchol každej strany vo svojich poznámkach, ktoré si píšeš. Zastav sa

na chvíľku na začiatku každej strany a ponúkni túto prácu na tejto strane Bohu ako modlitbu za tú osobu.“

Takto môžeme pretvoriť našu prácu alebo štúdium na modlitbu. A toto je spôsob ako nás naša práca a štúdium pretvorí na osobu na akú nás Boh stvoril.

Napísať iniciály na vrchu každej strany je super pre študenta, ale možno to nie je praktické pre druh práce, ktorú robíš. Ďalší zo spôsobov je obetovať každú hodinu tvojej práce Bohu ako modlitbu za konkrétnu osobu alebo konkrétny úmysel. Napríklad, môžeš obetovať prvú hodinu svojej práce za svoju manželku, ďalšiu za svoje deti. Ak nie si ženatý, ale cítiš povolanie do manželstva, môžeš obetovať prvú hodinu za svojho budúceho partnera, kdekoľvek je práve teraz. Môžeš obetovať druhú hodinu svojej práce za svoje budúce deti.

Modli sa za priateľa, ktorý je chorý, modli sa za svoju vlasť, modli sa za ľudí, za ktorých sa nemá kto modliť, modli sa za dar múdrosti pri rozhodovaní v konkrétnej situácii, modli sa za svojich rodičov, za svojho kňaza, za svoju farnosť. . .  Existuje neobmedzený počet ľudí a situácii, za ktoré sa môžeš modliť obetovaním svojej hodinovej práce. Týmto spôsobom prinesieme nepredstaviteľnú hodnotu do našej práce.

Niektoré zamestnania majú ohromný vnútorný význam, ako napríklad byť učiteľkou v materskej škôlke, alebo pracovať vo výskume na vyliečenie rakoviny. Ale je ťažšie vidieť význam a hodnotu za podomovým predajom alebo podávaním rýchleho stravovania. Úlohy ako tieto sú plnené zjavným zmyslom a hodnotou. Hodinová práca pretvorená na modlitbu niekoho kto podáva občerstvenie ako obetu pre Boha, má väčší význam a hodnotu ako hodina mozgového chirurga, ktorý myslí len na to, koľko peňazí zarobí za každú operáciu.

Smetiar sa môže stať svätým. Svätosť nie je rezervovaná len pre mníchov a mníšky v kláštoroch. Dieťa sa môže stať svätým. Na veku a vzdelaní nezáleží. Bohatý, chudobný, mladý, starý, vzdelaný, nevzdelaný, slobodný, ženatý – každý je povolaný žiť svätým životom. Si povolaný žiť svätým životom.

A tvoja práca – nech už je akákoľvek – je jedným z nástrojov, ktoré ti Boh dal aby si rástol v čnostiach, aby si sa stal svojou-najlepšou-verziou a žil svätý život.

Kresťanstvo je úžasne praktické. Je to nádherná pozvánka pre človeka zažiť duchovnosť. Pre kresťana, je všetko modlitba. Jesť, spať, cvičiť, čakať, cestovať, milovať, pracovať, odpočívať je modlitbou.

Boh miluje obyčajné veci. Svet sa nás stále snaží zviesť s neobvyklosťou. Kultúra tohto sveta napĺňa naše srdcia a mysle ohromnými snami o odpálení home run-ov, ale život je o každodennom postupe o jednu métu ďalej.

REZISTENCIA NENÁVIDÍ OBYČAJNÚ, KAŽDODENNÚ AKTIVITU. REZISTENCIA NÁS RÁDA VYRUŠUJE A NECHÁVA PREMÝŠĽAŤ O VECIACH, KTORÉ NEMÔŽEME ZMENIŤ.

        Každý muž a každá žena hľadá čo je zmyslom ich života. Ako Ježišovi apoštoli sme pozývaní prinášať zmysel do všetkého čo robíme. „Vy ste svetlo sveta“; „Vy ste soľ zeme“; „Vy ste kvasom v chlebe.“ Ježiš povedal tieto slová, pretože chcel našu prítomnosť vo svete, aby sme vyzdvihli a premieňali obyčajné každodenné veci. Preto, keď o tom hovorí, používa príklady obyčajných, každodenných vecí: svetlo, soľ a chlieb.

Robením presne tých istých vecí, ktoré sme robili včera, ale s novým pohľadom, budeme schopný vložiť úžasný zmysel aj do tých najbežnejších vecí – zobrať niečo obyčajné ako umyť riad a premeniť na rozhovor s Bohom; obrátiť sa na Boha a povedať vrúcnu modlitbu: „Pane, naozaj sa mi dnes nechce umyť riad, ale umyjem ich a umyjem ich poriadne. A túto moju prácu Ti chcem obetovať ako modlitbu za Zuzanu, ktorá trpí na rakovinu. Prosím Ťa, poľahči jej dnes trochu v jej bolestiach. Amen.“

VŠETKO MÔŽE BYŤ PREMENENÉ NA MODLITBU.

Jedna z najťažších lekcii, ktorú sa treba pre-učiť v živote, je byť v prítomnosti. Hovorím pre-učiť, pretože sa mi zdá, že ako deti sme veľmi dobrý v prítomnosti. Ale strácame to, a tak sa to musíme znovu naučiť. Čo je teraz dôležité? Nie čo je dôležité zajtra, na budúci týždeň, na budúci rok, ale čo je dôležité teraz. Dať našu úplnú pozornosť komukoľvek a čomukoľvek pred nami práve teraz. Toto je múdrosť prítomnosti chvíle.

Milujúci Otče,

Prichádzam dnes k Tebe, aby som sa Ti stopercentne odovzdal.

Zanechávam všetko čo mám a všetko čím som pri Tvojich nohách.

Vezmi čo chceš si chceš vziať a daj mi čo mi chceš dať.

Vo všetkom ma veď. Urobím všetko čo mi prikážeš.

Premeň ma a premeň môj život, aby som sa mohol stať svojou-najlepšou-verziou

a viesť ostatných k Tebe mojím životom a láskou!                              Amen.